Posledné Vianoce Na Zemi. Andrea LepriЧитать онлайн книгу.
štrk a výmoly, ktoré mu mohli kedykoľvek spôsobiť škaredý pád.
James už hodiny chodil sem a tam po záhrade a cítil, že už dlho nevydrží a zrúti sa od vyčerpania a zúfalstva. Už od rána si rozdelil deň na etapy podľa zvykov svojho syna. Zakaždým, keď sa priblížil čas nejakej preňho dôležitej udalosti, ako napríklad film v telke o druhej, alebo olovrant o štvrtej, či dokument o egyptológii o piatej, dúfal, že ho uvidí, ako sa vracia späť. Ale nič sa nedialo. Ešte raz sa zastavil a pozrel znovu na hodinky. Práve odbilo osem a začínal sa kreslený film Scooby Doo. Po Harrym však nebolo ani stopy. Pokrútil hlavou a znovu začal chodiť po záhrade ako robot, odháňajúc od seba komáre. Zahĺbený do seba a do svojej úzkosti si ani nevšimol, že rozšliapal svoj obľúbený záhon, lemovaný fialkami, do ktorého plánoval o niekoľko dní zasadiť veľkú vianočnú jedľu. Pocítil nevoľnosť a rozopol si prvé dva gombíky na košeli, ako keby mu toto jednoduché gesto malo pomôcť. Aj keď už bola polovica decembra, tento rok akoby leto nechcelo skončiť. Lúky boli, namiesto snehu a ľadu, pokryté voňavými kvetmi a teplota sa pohybovala aj naďalej okolo tridsiatich stupňov. Aj kvôli tomu James v poslednom čase zvykol hodiť do seba niekoľko Budweiserov, preklínajúc pritom teplo a dusno. Jeho žalúdok sa mu z nich poriadne roztiahol a uniforma zástupcu šerifa, farby khaki, mu začala byť priúzka. Aj keď oficiálna veda bola ešte dosť ďaleko od toho, aby uspokojivo vysvetlila tento nepochopiteľný jav, odborníci na celom svete sa zhodovali v tom, že klíma sa definitívne zbláznila a že bude ťažké obnoviť jej normálny stav. V prospech ich teórie, ktorú mnohí považovali za absurdnú, svedčil aj fakt, že na mnohých miestach na Zemi sa začali meniť savany na púšte a naopak. Celé ekosystémy sa zbalili a rýchlo sa presťahovali tam, kde boli lepšie životné podmienky. Nechali tak v nemom úžase vedcov mnohých vedných disciplín. James sa zastavil a zdvihol pohľad k nebu, posiatemu hviezdami. Potom si zapchal uši, aby aspoň na chvíľu nepočul hluk okolo seba. Zavrel oči a počítal do desať. Zhlboka pritom dýchal v nádeji, že keď ich otvorí, prebudí sa konečne vo svojej posteli, a bude ďakovať bohu zato, že to všetko bola len zlá nočná mora. Prípadne, by bol ochotný stať sa dokonca obeťou žartu organizovaného nejakým treťotriednym autorom Reality Show, len preto, aby mohol ihneď objať svojho syna. Keď však otvoril oči a uši, znovu ho čakali rovnaké chaotické zvuky a rovnaký ohňostroj žiariacich čiastočiek, lesknúcich sa inovaťou, rovnaké farebné záblesky pretínajúce tmu a rovnaký zmätený štekot unavených psov. Niekto vydával rozkazy, niekto rozdával kávu a čaj, zopár ich chodilo s blokom a ceruzou, vypytujúc sa a zapisujúc si do bloku odpovede. Jeden chlapík bol pri poľnom rádiu a značil si niečo zvýrazňovačom s obrovským hrotom do topografickej mapy. James začína znovu chodiť sem a tam, keď tu jeho žena Eve
ho chytí pod rameno. Snaží sa zastaviť jeho šialené pobehovanie a ťahá ho späť. Inú ženu by bola stiahla jeho mohutná postava a rozhodný krok. Ale ona bola omnoho vyššia ako on, štíhla, s atletickou postavou. Klasický nordický typ, s dlhými popolavo blonďavými vlasmi a modrými očami, ktoré boli také jasné, že na prvý pohľad vyzerala takmer ako albína. Otrávená tým, že sa ju za sebou snažil ťahať ako príves, trhla ním a prinútila ho zastaviť. Potom sa mu naliehavo pozrela do očí.
„Čo je? „ ozval sa on podráždene.
„Ešte sa ma aj pýtaš? Mal by si sa pozrieť niekde do zrkadla, možno by ti to došlo.“ odpovie Eve. James sa len zasmeje.
„Opýtaj sa doktora Parkera, či ti nepichne niečo na ukľudnenie.“ dodá ona tónom, ktorý sa Jamesovi zdá až príliš ohľaduplný.
„Už s tým zase začínaš... Prečo by som mal brať lieky na ukľudnenie?“ odvetí nervózne. Ešte predtým, než stihne Eve odpovedať, zamieša sa medzi nich doktor Adam Parker, s tými svojimi tenkými fúzikmi a okrúhlymi okuliarmi, ktoré mu dodávajú výraz intelektuála a neodmysliteľným motýlikom. Vyzerá ako figurína zo starožitníctva.
„James, počuvajte ma, prosím. Nespíte už viac ako 24 hodín, oči máte podliate krvou a žily na krku a na spánkoch navreté. Vravím vám to pre vaše dobro. Mal by ste si trochu pospať, pretože ak to takto pôjde ďalej, riskujete, že sa veľmi rýchlo zrútite. Skúste si zmerať tlak. Som si istý, že bude strašne vysoký.“ vysvetlil doktor s vážnym výrazom a prezeral si ho skúmavo zhora dolu, tými svojimi malými svetlými očami.
„Kým sa Harry neobjaví, nemám v úmysle oddychovať, je to jasné? A ak to, že tu budem naňho čakať znamená, že sa zrútim, tak sa zrútim“ odvetí James chrapľavo pozerajúc cez lekárovo plece. Snaží sa v dave nájsť človeka, čo roznáša kávu.
A potom to, ako sa cítim alebo necítim je len moja vec. A ak...“ pokračuje, keď sa odrazu objaví Helen. „Prepáčte“ vraví a položí ruku na volné Jamesovo predlaktie, aby upútala jeho pozornosť. Eve si to všimne a žiarlivo sa na ňu pozrie. Alebo sa len jednoducho dovoláva svojho vlastníckeho práva. Helen vyzývavo odpovie na jej pohľad a upraví si šerifovskú hviezdu na prsiach. Potom sa obráti na Jamesa:
„Musím sa vrátiť na základňu a zorganizovať všetko na zajtrajšok“ vraví mu a na znak solidarity mu ešte trochu viac zovrie pažu. Eve ju znovu prebodne očami.
„Jasné, chápem“ prisvedčí a hryzie si pritom hornú peru.
„Dobre. Ak bude niečo nové, zavolaj mi, prosím.“
„Ok, šefe, budem ťa infomovať. Vďaka za všetko“ odpovie smutne, s obavou, že dnes večer, už žiadne správy jednoducho nebudú.
„Nevzdávaj sa, som si istá, že už čoskoro uvidíš Harryho ako sa na tom svojom bicykli priženie zhora, od cesty "snaží sa ho povzbudiť.
„Dúfam, že máš pravdu ... len jednoducho nemôžem pochopiť, prečo to urobil. V poslednej dobe sme ho ani len nevyhrešili a nemal jediný dôvod utekať z domu ..." dodal a pomaly pokrútil hlavou.
„Ja si nemyslím si, že utiekol z domu. Bol by nechal aspoň odkaz, aby vo vás vyvolal pocit viny, " namieta Helen potom, keď sa nad tým trochu zamyslí. „V každom prípade vydrž, uvidíš, že nakoniec bude všetko v poriadku. Uvidíme sa zajtra.“ dodá a vzdiali sa v smere služobného auta, schválne ignorujúc Eve. Pred nastúpením do Jeepu ešte zastaví a vydá pokyny agentom a dobrovoľníkom, aby na druhý deň po úsvite, ak medzitým nebude niečo nové, každý vedel, čo robiť a aby sa zbytočne neplytvalo drahocenným časom na zbytočné reči.
Eve sa znovu obráti k Jamesovi:
„Miláčik... nechcem byť otravná, ale prečo si niečo nevezmeš?“ Snáď niečo slabšie. Nie na spanie, len aby si si mohol oddýchnuť.
„Asi sme sa nepochopili“, vyhrkne veľmi hlasno, až všetci naokolo spozornejú, „ja si vôbec nechcem oddýchnuť! Pokiaľ si si ešte nevšimla, som v tomto stave preto, že sme, aj napriek všetkému vynaloženému úsiliu, ešte nenašli nášho syna! Niet po ňom ani stopy, v okruhu piatich míľ, ani po jeho bicykli. A ak to chceš za každú cenu vedieť, nechápem, ako dokážeš zostať taká pokojná, a predovšetkým nechápem, prečo sme sa ešte neobrátili na odborníkov! Už je mi to teraz jasné. Harry bol unesený a títo ľudia nám ho určite nepomôžu nájsť, napriek všetkej ich dobrej vôli!“
„Ale, naozaj? Tak keď si to myslíte, prečo si vášho syna nehľadáte sám?“ ozve sa chovateľ psov plemena Beagle, ktorý zorganizoval improvizovanú jednotku stopovacích psov. James odpovie prázdnym pohľadom a pokrčením ramien.
„Únos? Sme úplne normálna rodina, žijeme v zapadnutej dedine, kde sa ľudia živia pôdou a rybolovom. Kto by už len mal uniesť nášho syna? Kvôli čomu?“ odpovie Eve, rozpačito.
"Neviem. Ale som presvedčený, že sa musíme obrátiť na odborníkov, už som ti to vravel!